reklama

Biele na čiernom Košická Nuit Blanche

Je štvrtý október. Milovníci netradičných foriem súčasného umenia sa dlho nevedeli dnešného dňa dočkať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už zhruba pred mesiacom na nás z každého rohu zízali billboardy a letáky

pozývajúce na Hlavnú ulicu do Košíc. A dnes je to tu, konečne sa zotmelo. S Brunom sme sa rozhodli krásu dnešnej noci zvečniť. Tu máte čierne na bielom ako vyzerá biele na čiernom. Dnes je predsa Biela Noc.

 „Máme už len 5 minút!“ volal na mňa Bruno. Ako vždy nestíham a dezorientovane cupkám

20 metrov za ním. Čím bližšie sme k centru, tým viac je vzduch nasýtený ľuďmi, vravou a dobrou

náladou. „Ostávajú 3 minúty, určite to nestihneme!“ opäť ma upozornil. Pridám do kroku. 2 minúty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Stihli sme to!“ poznamenám tváriac sa, že som to mala presne vypočítané , no pritom zadýchaná

ako pes a predsa šťastná, že dnes sa vyhnem prednáške o svojom večnom meškaní. Energická vrava

sa pomaly mení len na akýsi šum. Minúta do začiatku. „Pozri sa do mapky, kam máme ísť.“

poprosím Bruna. Tancujúci dom, píše sa v sprievodcovi. Všetko čo dýcha sa spolu s nami rýchlo

presúva k prvej atrakcii. Na fasáde Východoslovenského múzea sú premietnuté akési svetlá. Najprv

mi pointa uniká. „Roztancujte múzeum! Poďte, nehanbite sa!“ vyzýva nás vedúci tejto atrakcie a

ukazuje na vyznačené miesto pred projektorom. Väčšina ľudí sa najprv rozpačito obzerá. Ja spolu s

SkryťVypnúť reklamu
reklama

nimi, lebo som malá a cez veľkú masu tam nedovidím. „Posuň sa tu!“ postrčí ma Bruno správnym

smerom a už aj fotí prvého odvážlivca. Ten sa postavil pred projektor a rozhadzuje rukami ako

blázon. Čuduj sa svete, jeho silueta sa premietne na fasádu, „akési svetlá“ zrazu dávajú zmysel a

vlnia sa v takte jeho nepríčetných pohybov. Rozpaky sa menia v nadšenie. Návštevníci, sa na

umelecké dielo nielen nepozerajú, ale sa ním aj môžu stať. Aktívne sa zúčastňujú na tom, ako bude

toto predstavenie prebiehať. Svetlo ubúda a je koniec. „Pôsobivé.“ nezúčastnene zaznie kdesi v

dave. Musíme sa presunúť inam.

 „ Ku Východoslovenskej galérii.“ oznámi mi môj spoločník očakávajúci otázku, ktorú som

SkryťVypnúť reklamu
reklama

mala už-už na jazyku. Z galérie sa na nás díva ďalšia svetelná projekcia s názvom Fuji. Táto nám na

rozdiel od predošlej ponúka príbeh. „Toto je tradičná japonská ľudová rozprávka transformovaná do

digitálneho vizuálu.“ frajeruje Bruno s letáčikom v ruke. Trojrozmerná hra svetiel ochromuje

zmysly a necháva publikum v nemom úžase. Strohé geometrické tvary zasadené do prostredia

bambusového háju nechávajú vyniknúť hlavnú postavu - mesačnú princeznú. Áno, to bolo tiež v

letáčiku. Úprimne, bez neho by to bolo len dievča, sotva princezná a tobôž nie mesačná. Neprešlo

snáď ani 5 minút a príbeh je na konci. Dojímavejší ho snáď už ani nemohli vymyslieť a tak si všetci

SkryťVypnúť reklamu
reklama

svorne utierajú slzy dojatia. Ja sa snažím neplakať ale robí sa mi z toho, ako sa hovorí, „guča v

krku“ a tak plačem tiež. „Ježííš neplač!“ poprosí ma so smiechom Bruno, ktorý neplače, ale určite

by plakal keby nebol chlapec. Ktovie, možno sa aj jemu robila „guča“ ale vie ju efektívnejšie

potlačiť.

 „Poď, lebo nestihneme poslednú atrakciu!“ preruší moje myšlienky nad jeho imaginárnymi

slzami a ťahá ma za ruku za ďalším moderným umením v podobe oblaku. Uprostred ulice sa

zhromaždil kŕdeľ ľudí. 6 000 žiaroviek čakalo len na nich, aby ich rozsvietili. Všetci dychtivo

ťahajú za šnúrky, ktoré rozsvecujú jedno svetielko za druhým. Moja výška mi opäť robí problém,

ale nakoniec sa mi predsa podarí potiahnuť aspoň za jednu. Netrvalo dlho a CLOUD si svetlom

vymedzil svoj priestor v dnešnej noci. Všetci obláčik obdivujú achkajú a ochkajú. Ja tiež achkám a

ochkám, ale kvôli tomu, že už ma bolia nohy, som unavená a chcem ísť domov.

Predstavovala som si, ako by vyzeral CLOUD z vtáčej perspektívy. Asi ako malá biela

bodka. A áno, je to perfektná bodka za dnešnou Bielou nocou. Osvetlí ma blesk z Brunovho

foťáku. „To je posledná, môžeme ísť.“

Gabriela Bujdošová

Gabriela Bujdošová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pochádzam zo Svitu. Momentálne som študentkou masmediálnych štúdií na UPJŠ v Košiciach. Medzi moje záľuby patrí hlavne literatúra, jóga a môj psík Raťafák. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu