Faunov labyrint

Autor: Gabriela Bujdošová | 27.5.2015 o 10:29 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  189x

Faunov labyrint, v mexickom originále El Laberinto del Fauno, je mexicko-španielsky mysteriózny film.   

         Bol natočený v roku 2006 pod taktovkou Guillerma del Tora (réžíe sa zhostil aj napríklad pri filme Hellboy a taktiež bol producentom filmov ako Sirotinec, Kung Fu Panda 2,  Kocúr v čižmách, …) Kamery sa ujal skvelý Guillermo Navarro.

         Vo filme sa prelínajú dva úplne rozdielne svety. Jeden zachytáva tvrdú realitu občianskej vojny v Španielsku v roku 1944. Druhý svet je bizarnou rozprávku.

        Obidva svety spája jeden človek – Ofélia  – hlavná hrdinka. Režisér Guillermo del Toro si vybral talentovanú Ivanu Baquero, ktorá je skutočnou herečkou s charizmou a za svojimi skúsenejšími kolegami ani na chvíľu nezaostáva. Aby sa vedela lepšie dostať do atmosféry filmu, posielal jej del Toro  množstvo rozprávok a komiksov. Za svoj výkon si právom vyslúžila cenu Goya. 

           Ofélia - dvanásťročné dievča, ktoré sa ocitá v surovom prostredí. Jej otec umrel vo vojne, a ona teraz s tehotnou mamou cestuje do hôr na severe Španielska s matkinim novým manželom, Oféliinim otčimom – kapitánom Vidalom (Sergi López), ktorý v horách potláča zbytky republikánskeho povstania. Kapitán je veľmi výrazná postava, takmer celé napätie vo filme sa viaže na neho. Hlboká psychologizácia postáv je dokonale zvládnutá ako po režisérskej, tak aj po hereckej stránke. Kapitán je tyranský a neľudský, neprejavuje žiadne kladné emócie, jeho pozornosť sa sústreďuje na jeho budúceho syna (a hlavne na to že to bude chlapec).

            Jedným zo základných príznakovým prvkov príbehu sú kapitánové hodinky, ktoré v úvode filmu opravuje a neskôr v priebehu deja stále kontroluje čas. Neskôr sa dozvedáme že hodinky patrili jeho otcovi, ktorý ich rozbil, keď umieral, aby jeho syn, kapitán,  vedel, koľko bolo hodín, keď umrel. Pri večeri ho narážky na hodinky veľmi rozrušia a tvrdí, že jeho otec žiadne hodinky nemal. Pred svojou smrťou tiež poprosí, aby jeho synovi povedali čas jeho smrti. Kapitán je takmer bezcitná postava ale čo sa týka jeho syna, je tam aspoň náznak citov. Mal rád svojho otca (aj keď si to nechcel priznať) a je pre neho preto puto otec-syn dôležité.

            Život vo vojenskej posádke pre Oféliu nie je len realitou poznamenanou bojom s povstalcami, všeobecným nedostatkom jedla a veľmi chladným vzťahom s otčimom. V neďalekom starodávnom labyrinte stretáva v noci starého Fauna, ktorý jej prezradí, že je stratenou princeznou Moannou (princeznou zrodenou z mesiaca), na ramene má Ofélia aj znamienko v tvare mesiaca. Faun jej povie, že je princeznou kedysi mocnej rozprávkovej ríše a súčasne poslednou nádejou na jej záchranu.

            Ďalším príznakovým prvkom príbehu je  číslo tri. Ofélia dostane tri úlohy aby dokázala, že je dcérou vládca podsvetia. Žabe musí dať do úst tri kamene. Tri krát zaznie úspávanka. Číslo tri je príznačné pre rozprávky. A presné taký aj Oféliin vlastný svet je.

            Modlivka, ktorá sa objavuje hneď na začiatku filmu, hlavnú hrdinku sprevádza počas celého príbehu (alebo aspoň zvuk, ktorý vydáva). Modlivka sa v Oféliinom rozprávkovom svete mení na vílu. Môžeme ju chápať aj ako symbol Ofélie, ktorá je v normálnom svete obyčajné dievča a vo fantasy svete je princezná Moanna.

            Prvá scéna filmu bola zároveň poslednou scénou príbehu, kde Ofélia umiera. Scéna bola ukončená zavretím rozprávkovej knihy Oféliou sediacou v koči počas cesty za kapitánom. Vtedy  jej matka povie, že na rozprávkové knihy je už stará. Oféliine knižky sú ďalším príznakovým prvkom, poukazuje sa na nich (Ofélia pri príchode zabudne knihy v tráve, ale Mercedes jej ich prinesie). Celý rozprávkový svet by sme teda mohli chápať ako príbeh z Oféliinej rozprávkovej knihy, ktorý si číta a predstavuje. Tak isto Faun dá Ofélii knihu hádaniek, v ktorej môže vidieť budúcnosť a ktorá obsahuje aj inštrukcie k úlohám, ktoré musí plniť.

            Na konci filmu zisťujeme, že vládca podsvetia je vlastne Oféliin skutočný otec, ktorý umrel vo vojne. Matka ju núti aby aj kapitána volala otec. Ofélia to odmieta a vraví že ona svojho otca má. Spomína ho viackrát, tále povie že jej otec bol krajčír, čo je takisto príznakové. Mama jej ušila na večeru s kapitánom zelené šaty. Šaty si však ušpiní vo figovníku pri plnení prvej úlohy.

            V záberoch z lesa sa prelína Ofélia v lese, ktorý vidí po svojom a Zúrivý kapitán s vojakmi. V tomto kontraste divák ešte viac precíti Oféliin šok z prostredia v ktorom musí ako dieťa existovať. Ofélia tam nemá žiadnych kamarátov. Jej mama stále leží a neskôr umiera. Priazeň nachádza u Mercedes, ktorá jej spieva uspávanky. Modlivka a Faun sa stávajú jej jedinými priateľmi.

            Mercedes pomáha povstalcom v lese, má medzi nimi známych a aj priateľa Pedra. S liekmi jej pomáha lekár. Ofélia o tom vie, ale neprezradí ich. Lekár pomáhal liečiť aj jej mamu a dával jej kvapky na spanie, na ktoré je viackrát záber, čo je trošku predvídateľné. Ofélia ich nakvapká kapitánovi do alkoholu, aby ho omámila.

            Zozačiatku sa mi zdali vo filme niektoré scény prehnané. Najmä brutálne krvavé scény, ako si kapitán šije ústa, alebo ako ho Mercedes dobodá, ...  Ale potom som pochopila, že dynamika filmu je postavená práve na tomto uchvacujúcom kontraste okuzľujúceho a desivého.

            Pri plnení druhej úlohy sa Ofélia stretáva s monštrom, sediacim za stolom s jedlom. Ofélia jedlo nemala ochutnať. Nakoniec však ochutnala hrozno. Vtedy sa prebudila obluda. Možno to vnímať ako odraz kapitána v Oféliinom svete. Nevidel svet jej (detskými) očami, oči mal na rukách. Jedol víly = zabíjal rozprávkový svet.

            Pri tretej úlohe Faun povie Ofélii aby priniesla svojho brata a dala mu ho. Ona mu ho nedá a tým plní poslednú úlohu. Film končí tak, že kapitán zastrelí Oféliu a ona sa dostáva do svojho rozprávkového sveta. Stretáva svojho kráľovského otca, matku a je šťastná.

           

            Mimoriadnym lákadlom je samozrejme vizuálna stránka. Bez preháňania ju možno označiť za jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo si Faunov labyrint vyslúžil svetovú pozornosť. Veľmi zaujímavá kamera (Oscar pre Guillerma Navarra) a strih. Ďalšie dva oscary získal za výpravu a make-up. Na festivale v Cannes obdržal 22 minútový potlesk.

            Zaujímavosťou je, že aby Guillermo del Toro mohol film režírovať, musel odstúpiť z postu režiséra filmu Narnia: Lev, šatník a čarodejnica. Taktiež sa vzdal svojho honoráruaj dodatočného podielu zo zisku aby jeho film vôbec vznikol. Napriek tomu opakovane odmietol natočiť film v anglickom jazyku aj keď mu hollywoodski producenti ponukli na jeho realizáciu dvojnásobný rozpočet.

            Faunov labyrint skrátka divákovi ukazuje fascinujúci a silný príbeh o tom, že vo svete detskej fantázie sa za život, česť a odvahu platí rovnaká cena ako vo svete dospelých. Pochmúrne a hlboké dielo plné symbolov, ktoré udrží diváka v napätí od začiatku do konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?